|
Rozhovori‚ reportáže | |
Po rokoch úpadku prišiel vzostup
 Roky slávy a roky úpadku. Taká je história poľnohospodárskeho družstva v Krajnom. Podnik, do ktorého sa kedysi chodievali domáci i zahraniční návštevníci dívať ako na príklad prekvitajúceho socialistického hospodárenia, sa po politických zmenách v roku 1989 zmenil na nepoznanie.
Približne 65 kilometrov denne prešli žrebce Menneke a Max. Na ceste boli od deviatej rána do deviatej večer. Po troch hodinách pauza, popoludní dlhšia. „Sú to dobré, trénované kone,“ chválil ich minister pôdohospodárstva Stanislav Becík cestou po Slovensku.
...i šinuli sa tátoše hlbokou dolinou, v sedlách jazdci ušľachtilí... ni brázda, ni svah ich nezastavili, cez všetky prekážky šťastlivo do cieľa dorazili...
Anna Gulíková pochádza z Hrušova. Keď ako úspešná podnikateľka v obchode videla úpadok rodného kraja spojený s likvidáciou poľnohospodárskeho družstva – dohodla sa s manželom Petrom, že odkúpia chátrajúce hospodárstvo a pokúsia sa ho oživiť.
Za ostatných niekoľko týždňov som absolvovala dve súťaže v hodnotení ovčiarskych výrobkov. Časté meno na listinách víťazov bolo Oľga Apoleníková. Keď sme sa s touto dámou predstavovali a niekto o dva kroky ďalej pripomenul, že je aj aktuálna podnikateľka roka, od nášho ďalšieho stretnutia nebolo ďaleko. V malebnej pružinskej prírode, na salaši tejto farmárky, pri šálke žinčice (mimochodom, víťaznej) a syrových špecialitách (tiež víťazných), chutili nielen slová.
Družstevníci hospodáriaci na najsevernejšom cípe Slovenska to nemajú ani trochu jednoduché.V pásme od Oravskej Polhory až po Oravskú Lesnú veľa možností na poľnohospodárstvo nemajú. Ale tie, ktoré majú, dostatočne využívajú. A ešte sa musia pasovať s polenami, ktoré im niekto hádže pod nohy úplne nezmyselne.
Program rozvoja vidieka (PRV) by podľa slovíčka vidiek, ktoré nesie v názve, mal slúžiť najmä na podporu a rozvoj podnikania na vidieku. Vyhodnotenie prvého kola PRV však poukazuje na skutočnosť, že tieto financie neputujú tam, kam by mali.
Pripojíme sa k Orave! Znelo Pohronskou Polhorou minulý týždeň. Takmer 30 nahnevaných poľnohospodárov je rozhorčených nielen z nového cestného zákona, ale aj zo zmeny klasifikácie hlavnej cesty v obci. Cesta prvej triedy a nový cestný zákon paralyzovali život v obci.
Aj vy ste si obľúbili polárkový sneh? A netušíte, kto ho vyrábal? Ani ja som to nevedela. A tento objav nie je v zbierke Jána Keresteša z Považskej Bystrice ojedinelý. Je autorom mnohých publikácií. Poľnohospodár s vedomosťami chemika, lekára aj politika. Vekom dôchodca, ale výkonmi stále elita. Šéfuje aj Cechu bryndziarov a patrí medzi najväčších propagátorov tejto slovenskej špeciality.
Keď prechádzate regiónmi Novohradu a Gemera, nadobúdate dojem, že všetko to pred rokmi náročne vybudované, atraktívne vinohradníctvo a ovocinárstvo stredného Slovenska je zničené, na kolenách.
Nie je nič krajšie, ako pásť kravy. Vyjdem na pašu, odtrhnem si maliny, nájdem hríby, je tam pokoj – vyvracajú poľnohospodári z Ekoproduktu Kremnické Bane časté vyhrážanie sa rodičov deťom: Pôjdeš pásť kravy!
Dobrý dvojčlenný tím. Tak by som nazvala rozvážneho muža v rokoch - riaditeľa družstva Júliusa Habovštiaka a odvážneho mladíka s nápadmi - predsedu predstavenstva Mariána Ďurča. Spojili sily a výsledkom je družstvo, ktoré sa v ostatnom čase dostalo do povedomia najmä vďaka ich mliekarni.
Keď sme dostali do redakcie pozvanie prísť napísať o zberateľovi rebriniakov, očakávala som niekoľko kúskov týchto tradičných povozov. Ale keď sme dorazili na miesto činu, zostali sme v nemom úžase.
Podpoľanie klame telom. Na prvý pohľad to vyzerá, akoby na každom kúsku zeme pestovali ryžu. Samozrejme, nepestujú. Zavádzajú políčka s typickými brázdami. Starajú sa o ne farmári. Maličkých fariem je v tejto oblasti vari najviac na Slovensku – približne 250.
Umieračik pre potravinárov?
 Bolo málo miest u nás s takým priemyselným komplexom. Ponúkalo plný spracovateľský servis produktom poľnohospodárstva. Transformácia začala všetko meniť. Zanikol mlyn, padla konzerváreň, zahraniční investori zlikvidovali cukrovar i pivovar. Ďalší v súčasnosti ohlásil ukončenie výroby v mliekarni. To je dnešný obraz centra Gemera – Malohontu, Rimavskej Soboty.
„Namiesto toho, aby po mólach chodila, chodí po húští,“ hovorí furmanský dôchodca o mladej pohľadnej žene, ktorá sa na podiv všetkých ostatných živí furmanstvom.
Deväťdesiate roky, slovenské poľnohospodárstvo a tradičný scenár. Kedysi pýcha vidieka – mocné štátne majetky padali na kolená. Rozpadli sa úplne alebo roztrúsili, zväčša do zabudnutia. Neistota, nezáujem, legislatívne prekážky...
Na Počúvadle sa sneh vždy udrží. Stačí zopár metrov a vynorí sa úžasná pocukrovaná scenéria s jazerom. No nevymyslíte niečo, čo by sem prilákalo aj turistov?
Odmalička ho to ťahalo k farmárčeniu. Aj keď býval v paneláku. Nakoniec si zadovážil vlastnú farmu. Dostal sa k nej zaujímavou cestou – cez predávanie kvetov na trhu, vlastný obchod, modeling a ekonomickú školu. Rado Hudák nemá ani 40, je plný optimizmu a vie, čo chce.
Vidiečanmi sme v podstate všetci. Iba on sa k tomu – s nadhľadom a humorom – verejne hlási. A úprimne sa z toho teší. Ján Kuric.
Pri obchôdzke po areáli družstva v Jarovniciach návštevník nadobúda neklamný pocit – je tu akosi dobre, všetko je v poriadku, všetko má svoje miesto a každý vie, čo má robiť.
Ján HOLČÍK | vizitka
Vyštudovaný politológ a marketingový manažér. Špecialista na komunikáciu s verejnosťou. Jedno z prvých „mikroprocesorových detí“ na Slovensku v období konca 70. rokov. S počítačmi pracoval ešte v ére, keď skôr pripomínali legendárne ruské „sčotky“. Zamilovaný do komunikácie a práce s ľuďmi. Má pocit dlhu voči vede a technike a túži jej vrátiť to, čo mu dala v rokoch dospievania. Ján Holčík je členom organizačného výboru podujatia Hlava roka 2008.
„Slávme slávne slávu Slávov slávnych!“ Kto by si nepamätal najznámejšie slová velikána Jána Kollára? A v jeho rodisku slávia Jána Kollára na patričnej úrovni.
Zdenka PREDNÁ | VIZITKA
Narodila sa 31. marca 1984 v Banskej Štiavnici. Pomerne závratnú kariéru odštartovala súťažou Slovensko hľadá SuperStar. Skončila síce na štvrtom mieste, ale z prvej série tejto súťaže je najúspešnejšou speváčkou. Po šiestich rokoch ukončila štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene, Fakulte ekológie a environmentalistiky. Stala sa tak inžinierkou v odbore krajinné inžinierstvo. Pred troma rokmi vydala svoj prvý album Sunny Day, vlani album s názvom Zdenka Predná.
PÁDLA vymenili za kelne
 Najväčšiu zbierku medailí z olympijských hier vlastnia slovenskí vodní slalomári. Keď Michal Martikán a Elena Kaliská priniesli do Liptovského Mikuláša ďalšie zlaté medaily, v meste im usporiadali veľkolepú oslavu. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci obhájili v ťažkej konkurencii víťazstvá z olympiád v Austrálii a Grécku. Do Bratislavy priviezli už tretie olympijské zlato.
Len kúsok, tak tridsať kilometrov od hlavného mesta, je Blatné. A v ňom jeden z najúspešnejších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku.
Važecké lúky. Medzi hubármi, najmä na severe, známy pojem. Najradšej tam chodia na dubáky.
V dnešných časoch veľmi vzácna ochota ľudí by mohla byť tromfom Rozvojového partnerstva pre územie hornej Oravy v tvrdej konkurencii LEADER-a.
Ing. Peter BACO | vizitka
Narodil sa 9. apríla 1945 v Opatovej nad Váhom. Po absolvovaní Poľnohospodárskej strednej ekonomickej školy študoval na Prevádzkovo- ekonomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Najskôr pracoval ako zootechnik, potom bol predsedom JRD Nemšová, v rokoch 1986 – 1990 pôsobil ako riaditeľ súhrnného plánu na ministerstve poľnohospodárstva a výživy a v rokoch 1990 až 1992 bol znova predsedom JRD Nemšová. Rezortným ministrom za HZDS bol v rokoch 1992 – 1998. V súčasnom období je poslancom Európskeho parlamentu.
Široké lány kukuričných polí so sýtozelenými výhonkami listov a bohatou nošou plodov, čakajúce na pažerák kombajnov. Pokosené obilné tabule s obrovskými zvitkami zlisovanej slamy, ktoré zberače ukladajú na stohy… Príjemný pocit z chotárov Poľnohospodárskeho družstva v Sokolciach.
VIZITKA | Jozef Dóczy
Nitriansky herec Jozef Dóczy sa narodil 19. 11. 1929 v Nitre, kde doteraz pôsobí ako člen súboru Divadla Andreja Bagara. Vyučil sa za obchodníka. Na „doskách, ktoré znamenajú svet“ začínal v ochotníckom krúžku tovarišov, kde si jeho talent všimli režiséri profesionálnych divadiel a ponúkli mu angažmán. Za polstoročie odohral v Nitre množstvo postáv. Spolu s Milanom Kiššom vytvoril nezabudnuteľnú komickú dvojicu. V minulej sezóne sa predstavil v premiére Dusíkovej operety Modrá ruža. Vytvoril postavy v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách. Udelili mu titul zaslúžilý umelec a Cenu Jozefa Kronera.
V časoch najväčšieho rozmachu hospodárilo kapušianske poľnohospodárske družstvo v desiatich obciach, zamestnávalo okolo 700 ľudí a produkovalo zisk okolo 10 miliónov korún. Na to, že to bolo v znevýhodnených podmienkach, dosahovalo solídny výsledok.
VIZITKA | JUDr. Ján Čarnogurský
Narodil sa 1. 1. 1944 v Bratislave. V roku 1969 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a o dva roky neskôr získal na Právnickej fakulte UK v Bratislave titul doktora práv. Za obhajobu v politickom procese ho v roku 1981 vylúčili z radov advokácie. Štyri roky robil šoféra, neskôr podnikového právnika a v rokoch 1987–1989 bol nezamestnaný. Za „podvracanie republiky“ bol od augusta do novembra 1989 väznený. Po „nežnej“ inicioval vznik KDH, od apríla 1991 do júna 1992 bol premiérom slovenskej vlády. Po odchode z aktívnej politiky v roku 2000 pôsobí ako advokát.
Poľnohospodárske družstvo Vinohrady Choňkovce je najvýchodnejšie položené na Slovensku, časť jeho pôdy lemuje ukrajinskú hranicu. Slovenské líšky tu nedávajú dobrú noc, skôr ich ukrajinské kolegyne sem chodia želať dobré ráno... Napriek nevďačnej dobe však družstvo prosperuje, hoci už prežilo všeličo.
Máte problém s pôdou ?
 Pokračujeme v odpovediach na otázky čitateľov v súvislosti s pozemkovými úpravami. Odpovedá odborník z Úradu geodézie, kartografie a katastra v Bratislave Ing. Jozef Vanek.
V Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) je LEADER často skloňovaným pojmom. Pod hradom Matúša Čáka tento nový prístup rozvoja regiónov podporujú už od minulého roka.
Keby vraj Družstevný agrokombinát (DAK) Slušovice existoval dodnes a rozvíjal sa, odborníci tvrdia, že by dosiahol 100-miliardové tržby. Ale „temné slušovické žilky“ priveľmi dráždili garnitúru po novembri 1989. Tak, ako slušovické bohatstvo predtým komunistov. - II.časť
Družstevný agrokombinát Slušovice bol výstavnou skriňou československého poľnohospodárstva. Po novembri 1989 sa však „slušovický zázrak“ začal rozplývať. Kam sa podel obrovský majetok? Bývalý predseda Družstevného agrokombinátu Slušovice František Čuba prehovoril. - I.časť
Na prístup LEADER sa v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) pripravovali premyslene.Už v roku 2006 uzatvorili partnerstvo nielen medzi Regionálnymi rozvojovými agentúrami a regiónmi, ale aj s Vidieckym parlamentom. To im pomohlo v určovaní smerovania regionálneho rozvoja.
Sever je iný. Pre našinca možno príliš studený a mĺkvy. Tí, ktorí ho spoznali, vedia, že je to iba povrch pomyselnej ľadovej škrupiny, pod ktorou pulzuje život. Ľudí však oveľa väčšmi ovplyvňuje príroda. Sú jej súčasťou, nevydeľujú sa, obklopuje ich v každom okamihu.
Novelu zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy majú v rukách poslanci. Okrem iného obsahuje výšku poplatkov za vyňatie pozemkov na iné než poľnohospodárske využitie.
Nie o každej miestnej akčnej skupine (MAS), ktoré v poslednom roku vznikli na Slovensku v záujme aktivizácie rozvoja vidieka, možno povedať, že je lídrom v príprave na prístup Leader. O občianskom združení MAS Malohont to však platí jednoznačne. Aj keď ešte oficiálny štatút MAS nemá na Slovensku žiadne združenie.
|
|
|